R. Rolland

31. ledna 2010 v 16:52 | thin-sweet |  Knihy-urivky

R. Rolland

Romain Rolland bol prozaikom, dramatikom, publicistom a od roku 1915 nositeľom Nobelovej ceny. Bol profesorom dejín hudby na Sorbonne v Paríži. Verejne prejavoval svoje humanistické zmýšľanie.
Autora ovplyvnilo v napísaní tejto novely obdobie po prvej svetovej vojne, v ktorej sa aktívne zapojil ako vojak. Pôsobí v službách Agentúry vojnových zajatcov v Ženeve. Uverejňuje protivojnové články.
Dielo Peter a Lucia je psychologická novela. Autor v nej ukázal, že vo vojnových konfliktoch neumierajú len tí, ktorí bojujú so zbraňou v ruke, ale všetci ľudia sú obete. Niektorí zomrú na bojisku, iní zomrú pri bombardovaní mesta a ďalší stratia zmysel života a akékoľvek ideály.
Novela zachytáva krátky vzťah študenta Petra a amatérskej maliarky Lucie. Dej trvá od stredy večera 30. januára do Veľkého piatku 28.marca 1918. Všade no vôkol týchto mladých ľudí zúri neľútostná vojna. "Vojna pred štyrmi rokmi k nim zavítala. Zaľahla ťarchou na jeho mladosť." Po náhodnom stretnutí v parížskom metre sa do seba zaľúbia. Ich láska sa čoraz prehlbuje pri každom stretnutí, lebo vedia že, Peter bude musieť o šesť mesiacov nastúpiť na odvod do armády.
Aký je odkaz novely Romaina Rollanda pre dnešné generácie? Ľudia si nemajú zakrývať oči pred nespravodlivosťou. Žiadne násilie nie je možné ospravedlniť, ani keď by malo byť použité na odstránenie iného násilia. Romainovi Rollandovi "láska slúži ako jedna zo zbraní, ktorými bojuje proti vojne". Myslím, že hľadanie vzájomného porozumenia a lásky by malo byť mottom každého ľudského správania.



R. Rolland - Peter a Lucia


A Peter, vnímavá klaviatúra, vytušoval podľa vlniek, čo sa šírili pod prstami, všetky tie vzrušenia, prechádzajúce dušou milenkinou. Počul ju vzdychať, prv než vskutku vzdychla. Lucia si sadla, telo trochu predklonila a stiesnene tíško zastenala:
- Ó Peter!
Peter sa na ňu vzrušene díval.
- Ó Peter! Čo sme to? Čo sa to od nás chce?... Čo my chceme. Čo sa to v nás deje?... Ten kanón, tie vtáky, tá vojna, tá láska... tieto ruky, toto telo, tieto oči... Kde som to vlastne?... A čo vlastne som?...

"Petrova ruka chytila akúsi ruku, ktorá sa ho ľahko dotýkala. A keď zdvihol oči, videl, že je to Ona."
"Toho večera, keď sa Peter vrátil domov, všetky otázky o živote a smrti zmĺkli."
(str.24)

"Nič nie je trpieť, nič nie je umierať, ak vidíte zmysel toho všetkého. Obeť je slastná, ak chápete, prečo ste obetovaní. Lež akože môže dorastajúci mladík chápať svet a jeho rozbroje?"

"Život je ustavičné platenie". Okrem toho, že chce prežiť, ľúbi život a chcela by aspoň trochu šťastia. "- Je to azda priveľa, čo žiadam...? Často mi hovorí, že je to sebecké; a ja sama si niekedy hovorím: "Na čo má vlastne človek právo...?" Keď tak vôkol seba vidím toľko biedy, toľko útrap, človek sa naozaj neodvažuje dožadovať niečoho... No moje srdce jednak sa dožaduje a volá: "Áno, mám právo, mám právo na trochu, na byľku šťastia..." Povedzte mi celkom úprimne: Je to sebecké? Myslíte, že je to zlé?"

"Aké je to teraz krásne, keď človek má zajtrajšok! Zajtrajšok!... Tí, čo prídu po nás, sotva si budú môcť predstaviť, koľko nemého zúfalstva a nekonečného smútku vzbudzovalo toto slovo vo štvrtom roku vojny. Aká hrozná únava! Nádeje boli toľkokrát sklamané. Stovky zajtrajškov nasledovali po sebe, a každý z nich bol podobný včerajšku a dnešku, každý bol rovnako plný ničoty a čakania, čakania na ničotu. Čas prestal plynúť. Rok bol ako tá báječná podzemná rieka Styx, zvierajúca život kruhom čiernych a mastných vôd s temnými a akoby stojacimi tôňami. Zajtrajšok? Zajtrajšok je mŕtvy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama